Bratislava, február 1959 - Jozef prvý krát uprel spýtavý pohľad na okolitý svet,
  základná škola (na Tokajícke ulici v Bratislave),
  ľudová škola umenia - maľba (pod vedením akad. maliarky prof. Hoffstädterovej),
  stredná škola (gymnázium Ladislava Sáru, Karlova Ves),
  vysoká škola (EF SVŠT mikroelektronika),
  a je tu JOJAN - obdobie búrlivej tvorby (kresba, maľba, literatúra - skrátka úlety),
  rok v zelenom ako osudom nečakane sformovaný skorodisident
bez prísahy a priepustky do hraničného pásma na západnej hranici,
  roky "budovania" socializmu - Tesla Elektroakustika, vývoj, mixážne pulty, manželka, deti,...
  JZD Slušovice, opäť vývoj (ale aj prvý kapitalizmus za socíku na vlastnej koži)
  po závane revolučných zmien a búrlivom štrnganí kľúčmi odrazu na dlažbe
  od 1990 nie len z vlastnej vôle natrvalo živorník
(často sa vyskytujúci poddruh živnostníka, ktorý nechápe,
resp. ignoruje fakt, že prácou sa môže uživiť ale nie zbohatnúť)
= grafické štúdio JARED (reklama, grafika, web, všetky médiá a formy) do dnes.

FOTO-život (Jojan Fotomaniak)
  Prvé pohľady cez hľadáčik fotoaparátu (Zorkij?) asi v 12tich, následne neodmysliteľné vyvolávanie filmov a robenie fotografií so zväčšovákom na pračke ROMO mini v zatemnenej kúpeľni (1,30 x 1,80 m),
  vysokoškolák si za brigádnicke peniaze kúpil prvú zrkadlovku - východonemeckú Praktiku,
  neskôr si živorník dosť dovolil a kúpil zrkadlovku Nikon F50 = začiatok značných výdavkov
na filmový materiál a postprodukty.
Potom dlho nič, veľa práce, málo času.
  A zrazu tu sú prvé digitály (až 2Mpx!) na dovolenkové a rodinné účely (viac nevydalo),
  Potom rodiaci sa Fotomaniak objavil Panasonic so skvelou Leica optikou 3v1 (od širokáča po teleobjektív)
- optimálne riešenie pre lenivca, ktorému sa nechcelo nosiť veľkú brašňu s objektívmi,
a ktorý to ani nemyslel ako začiatok profesionálnej kariéry. Veľká úľava - fotenie už nestojí prakticky
žiadne ďalšie peniaze. Veľmo skoro realita ukázala, aká to bola mylná predstava (filtre, statívy, makrosánky,
blesky, lepší druhý Panasonic, ešte lepší tretí Panasonic...).

  A čo fotím?
Skoro všetko (fotománia). Lepšie povedané všetko, čo ma zaujme. A zaujíma ma skoro všetko. Svetlo/tieň, hra farieb, kontrasty nielen farebné, ale aj obsahové, pekné veci, škaredé veci. Objavovanie krásy detailov zastavením času (a vzniklo čerenie). Čerenie tak zaujalo moje okolie, že nakoniec bolo obsahom mojej prvej autorskej výstavy. Často motív či objekty, ktoré málokoho zaujmú. Malé veci, po ktorých stúpame (tak som objavil mojich mimozemšťanov). Ale aj fantazijné či aranžované projekty v štýle FineArt. Niekto fotí na Kamčatke čí v Peru, ale niekto "musí" fotiť aj minihuby v račianskom lese. Ale okrem hríbikov fotím aj čosi ako reportáže z ciest (cesty-necesty - ale nie tie v galérii).
  A v poslednom čase fotím aj mobilom. No čo už. Keď má foťák v mobile 3 Leica objektívy a 40Mpx...
  V skutočnosti je to však tak, že dobrý obrázok sa dá spraviť kdekoľvek. Si myslím.

  Ako každý fotograf, mám aj ja niekoľko "životných" snov, a len dúfam, že nezostanú iba snami.